Ни солнца, ни луны... Thomas Hood

Навеяно дождливой Калифорнийской погодой.

Нет солнца, нет луны,
Нет утра— тусклы дни.
Нет в небе синевы,
Нет свежести зимы.

Нет очертаний,
Нет и зданий,
Ни зги не видно— все в тумане!

Нет конуса у крыши,
Ни звука, даже мыши
Не возятся под полом,
Не шелестят там сором.

Не ходят больше поезда, и нет прощанья,
Не точно нынче  расписанье,
Нет и намёка на свиданье.

Нет почты с новостями дня,
Нет связи.  Сплетен мишура
Не обсуждается за чаем,
Не обронят здесь слов нечаянно.

Не получается беседа
Нет настроенья у соседа
Нет пчёл, нет сказки Декабря,
Нет радостей у Ноября
.......
November

No sun—no moon!
No morn—no noon—
No dawn—No sky—no earthly view—
No distance looking blue—

No road—no street—no "t'other side the way"—
        No end to any Row—
        No indications where the Crescents go—

        No top to any steeple—
No recognitions of familiar people—
        No courtesies for showing 'em—
        No knowing 'em!

No traveling at all—no locomotion,
No inkling of the way—no notion—
        "No go"—by land or ocean—
       
No mail—no post—
        No news from any foreign coast—
No park—no ring—no afternoon gentility—
        No company—no nobility—

No warmth, no cheerfulness, no healthful ease,
   No comfortable feel in any member—
No shade, no shine, no butterflies, no bees,
No fruits, no flowers, no leaves, no birds,
        November!


Рецензии