I.
Bolest’ mi chytila hrdlo,
V nebi som poskladal kridla.
I okamih nehybnosti,
Zmenil na pad nel’utostny.
Oblaky rozsekol kamen,
Stacilo povedat’ "Amen".
Tak gravitacia Zeme
Kratila dial'ku v Edeme.
Ja uz aj neviem, no silne
Buchol som v more... Omylne!?
Tuzba si zit', zostan verna,
Zrod lasky-nadeje? zrna.
II.
Vazen a otrok mylnej odvahy,
Dosziel za Bohom slaby a nahy.
l’utuje neskor on omamenie:
Ja nezasluzim si odpustenie!
Vnemy povsimli divu chimeru,
Rusili pokoj, zmietali vieru.
Ja, oslepeny, nechal som mudrost’,
Vytratil svatost’... A d’alej? Krutost’!
Citim sa prazdny... Stacilo slov!
Hnevlivo vyznelo: akoby kov,
Pestoval kindzal namiesto srdca?!
Upadla desom milostna minca.
Anjel a Boh
© Copyright: Алексей Трибус, 2013
Свидетельство о публикации №113061703551
Свидетельство о публикации №113061703551
Рецензии